Stránka 1 z 1

Rehabilitace

Napsal: pát 01. pro 2017 21:34:20
od admin
Dvě nové povídky od čtenáře "B"

Rehabilitácia

Keď som mal 16 rokov, mal som problémy so skrátenými svalmi a lekár mi nariadil liečebný telocvik. Čakal som v čakárni a potom vyšla sestra a zavolala ma, že : „Tomáš ..., do kabínky“. Ja som zabuchol dvere kabínky, ona prišla zvnútra, pozrela mi na papiere od lekára a povedala – normálne tieto cvičenia má na starosti kolegyňa, ktorá má dnes dovolenku, ale od zajtra tu už bude. Dnes ťa vezmem ja. Vyzuj sa, vyzleč si tričko aj rifle a poď dnu. Tak som si dal dole tenisky, tričko a rifle , mal so m na sebe len trenírky a ponožky. Sestra ešte zakričala, aby som si dal dole aj ponožky. Tak som si ešte vyzul ponožky a šiel som úplne bosý. Cvičili sme asi pol hodinu, potom mi povedala, že stačí, aby som sa obliekol a zajtra prišiel za kolegyňou. Tak som prišiel na druhý deň, druhá sestra tam už bola, vedela o mne, zavolala ma do kabínky a povedala: „čítala som tvoje papiere, viem o tebe, tak sa vyzleč a poď do cvičebne.“
Tak som sa ako včera vyzliekol do treniek, bez ponožiek som šiel dnu. Sestra sa na mňa pozrela a povedala: „Aj trenky dole.“ Ja som bol z toho v šoku a opýtal som sa : „To mám cvičiť úplne nahý?“ a ona na to "ano, vyzleč sa úplne donaha, máme tu cvičenie celého tela, nemáš mať na sebe nič, aby som mohla pozorovať všetky svaly a kĺby, stále budeš úplne nahý bez treniek, tak si ich daj dole, odnes do kabínky a vráť sa sem.“ Nič mi neostávalo, dal som dole trenky, nechal som ich v kabínke a šiel som cvičiť. Robili sme rôzne cviky v stoji, sede, ľahu na chrbre, na bruchu, v kľaku, na štyroch. Cítil som sa naozaj divne, občas som mal aj erekciu, no sestre to absolútne nevadilo a celé cvičenie trvalo asi hodinu. Najhoršie na tom bolo, keď nejaká iná sestra prišla niečo prekonzultovať a ja som tam bol nahý. Cítil som sa absolútne trápne.

Re: Rehabilitace

Napsal: pát 01. pro 2017 21:38:15
od admin
A druhá povídka od "B"

Pracujem ako rehabilitačná sestra a robím individuálne aj skupinové cvičenia. Jedného dňa sa prišiel objednať na cvičenia jeden mladý chalan, mohol mať asi 16 az 17 rokov, volal sa Jakub, bol šťíhly, len mal nejaké problémy s chrbticou. Tak som ho objednala do telocvične na skupinovku na alší deň ráno a na individuálny telocvik poobede v ten istý deň. Ešte som povedala, aby si doniesol nejaké tepláky, tričko a tenisky na bežiaci pás.
Skupinovka začala, bolo tam asi 6 cvičencov, približne všetci rovnakého veku, všetci sa prezliekli v šatni a cvičili sme. Po bežiacom páse sme cvičli cviky na chrbticu a podobné, pri týchto cvikoch si museli dať dole tenisky, takže všetci boli len v ponožkách. Jakub mal modré tepláky, biele tričko a modré ponožky. Na konci som mu pripomenula termín popoludňajšieho cvičenia. Jakub mi popoludní zaklopal na dvere, normálne cvičíme individuálky na stoloch, no bola voľná telocvičňa, tak som mu otovorila šatňu a povedala, nech sa pripraví a počká ma v telocvični.
Vstúpila som do telocvične inými dvermi. Ako ráno, Jakub mal tepláky, tričko, tenisky a ponožky. Hovorím mu hneď: „Daj si dole tenisky, ideme rovno cvičiť“. Tak si hneď vyzul tenisky a nechal ich pri dverách. Charakter individuálneho cvičenia je úplne iný ako pri skupine, robia sa aj iné cviky, náročnejšie. Chcela som vidieť jeho chrbticu, tak som povedala: „Na tieto cviky si vyzleč tričko, potrebujem pozorovať tvoju chrbticu a svaly.“
Tak si Jakub dal dole tričko a položil ho na stoličku. Začali sme cvičiť, no pred cvikmi na zemi na karimatke som ho požiadala: „Teraz potrebu jem, aby si si vyzliekol aj tepláky, lepšie je, ak budeš cvičiť len v spodnom prádle“. Jakub sa prekvapil, no dal dole tepláky a ostali mu len biele slipy. Začali sme robiť ďalšie cviky a až keď sa mu nohy šmýkali na karimatke som si všimla, že má na nohách ponožky. Tak som mu hneď povedala: „Lepšie sa ti bude cvičiť úplne naboso, daj si dole aj tie ponožky prosím“. Jakub ostal ležať, dal dole ponožky a hodil ich vedľa karimatky. Všetky cviky teraz už robil dobre, naboso. Hovorím mu: „Teraz nechaj všetko tak a prejdi do vedľajšej miestnosti, urobíme ešte nejaké cviky na stole.
Cvičenie bolo náročné, Jakub sa potil a mal síce uterák, nechcela som, aby mal prepotené slipy a v nich šiel domov. Hovorím mu: „Jakub, ešte potrebujeme cvičiť a si celý spotený, vyzleč si slipy, aby neboli mokré“. „To naozaj?“, pýtal sa Jakub. „Áno, vyzleč si slipy.“, odvetila som. Tak si Jukub dal nakoniec dole aj slipy a cvičil až do konca úplne nahý. Keď sme skončili a on už bol oblečený, povedala som mu: „Asi bude lepšie doniesť si aj náhradné slipy nabudúce, ak chceš.“
Na ďalši deň poobede sa mi ohlásil na individuálku, poslala som ho do šatne a povedala, že prídem hneď do telocvične. Jakub už bol v telocvični, no tento krát bol bosý bez ponožiek a na moje prekvapenie vyzlečený úplne donaha. „Nemusíš byť úplne nahý.“, povedala som. A Jakub odvetil: „Nemám náhradné slipy a mne je v pohode cvičiť holý, ja rád chodím holý, takže ak to vám nevadí.“
Hovorím, „jasné, že nevadí“. A na všetky ďalšie cvičenia asi dva týždne chodil Jakub vyzlečený úplne donaha. A mne nevadilo mať v telocvični úplne nahého mladého chalana s pekným telom a vidieť ho v rôznych polohách pri cvičení.
Po ukončení programu rehabilitácií som šla na dovolenku, no od kolegyne som sa dozvedela, že Jakub dostal ešte dva týždne cvičení. Objednala ho kolegyňa Jarka a povedala mu pred prvým cvičením: „Budeme cvičiť v tejto miestnosti, priprav sa, sadni na stôl, ja prídem a začneme cvičiť. Kolegyňa myslela, že Jakub bude mať nejaký úbor, no povedala mi: „Keď som prišla do cvičebne, on tam sedel na stol úplně nahý, bosý“. Povedala som mu: „Prečo si sa vyzliekol donaha, veď môžeš mať úbor, stačí byť bez topánok, v nejakých kraťasoch a tričku.“ A on odvetil: „Pri vašej kolegyni sme sa dohodli, že budem cvičiť holý, lebo je to praktickejšie, môžem aj pri vás?“ A ona na to: „Ako chceš.“ Tak Jakub zase chodil na cvičenia vyzlečený dohola.